SPOLOČNOSŤ PRE REGIONÁLNU VEDU A POLITIKU

člen European Regional Science Association

Recenzia knihy Roberta Capello: Regional Economics

Capello Roberta

Roberta Capello: Regional Economics
recenzia Martin Chovanec, Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja EU NHF v Bratislave

Publikácia Roberty Capello, profesorky Regionálnej a urbanistickej ekonómie na univerzite Politecnico di Milano, poskytuje komplexný prehľad regionálnych teórii počnúc lokalizačnou teóriou až po súčasné endogénne teórie alebo prúd Novej ekonomickej geografie. Užitočná môže byť nielen pre študentov, ale i odbornú verejnosť, ktorá si chce rozšíriť či doplniť svoje vedomosti z oblasti regionálnej vedy. Publikácia je rozdelená do 11 kapitol. Ústredným motívom je rôznorodosť chápania priestoru, v ktorom sa realizujú ekonomické aktivity. Kapitoly sú podľa toho začlenené do štyroch tematických častí, ku ktorým sú priradené jednotlivé teórie.


V 1. časti autorka prekladá chápanie priestoru v zmysle tradičných lokalizačných teórií – teda ako “fyzicko metrickú jednotku”, v ktorej pri rozhodovaní o lokalizácii ekonomických aktivít hrajú významnú úlohu dopravné náklady. Vysvetľuje napr. Von Thünenov, Christallerov alebo Löschov model, ktoré patria k základným kameňom priestorovej ekonomiky, ale uvádza i relatívne nové modely všeobecnej rovnováhy.

V 2. časti je priestor ponímaný ako uniformne abstraktný, ktorý je v porovnaní s  fyzicky metrickým chápaním úplne odlišný a nie je merateľný. Jednou z hlavných čŕt je vnútorná rovnorodosť/homogénnosť, pričom umožňuje využitie makroekonomických modelov pre vysvetlenie lokálneho ekonomického rastu. Autorka uvádza napr. charakteristiku input-output analýzy a jednoduchú štruktúru input output tabuľky. Vysvetľuje Harrod-Domar model i na regionálnej úrovni, teóriu exportnej bázy a v oblasti regionálneho rastu uvádza teóriu absolútnych a komparatívnych výhod vychádzajúcu z Ricarda.

V 3. časti píše autorka o diverzifikovanom-vzťahovom poňatí priestoru. Vzťahovom v zmysle vzniku priestorových ekonomických a sociálnych vzťahov, diverzifikovanom v zmysle nerovnomerného rozloženia aktivít v priestore. Teórie uvedené v tejto časti chápu priestor ako ekonomický zdroj – nezávislý produkčný faktor. Predstavuje istú formu výhod pre firmy a kľúčový determinant dosahovania konkurencieschopnosti. Autorka sa venuje otázke dosahovania regionálnej konkurenciechopnosti nielen z pohľadu exogénneho rozvoja, ale približuje i teórie endogénneho rozvoja zdôrazňujúce aktívnu úlohu priestoru v rámci ekonomického rozvoja. Vo všeobecnosti Capello v tejto časti rozoberá vplyv medzinárodných spoločností, nových technológií, inovácií či znalostných spilloverov na rozvoj regiónu.

V poslednej, 4. časti sa autorka zameriava na rôznorodé-štylizované chápanie priestoru. Ide predovšetkým o najnovšie teórie rastu, pričom základným rozlišovacím prvkom týchto teórií je skúmanie rastúcich výnosov z rozsahu. Odvoláva sa najmä na modely Novej ekonomickej geografie a endogénneho rastu, založených na predpoklade, že výrobné aktivity sa sústreďujú najmä v určitých póloch rozvoja. Výsledkom je vytváranie nerovností medzi rôznymi regiónmi. Spomínané teórie často využívajú zložité matematické vzťahy na vyjadrenie rastúcich výnosov z rozsahu, preto autorka uvádza ich stručné vysvetlenie.

Posledná kapitola, tvoriaca akýsi záver knihy, sumarizuje uvedené teórie, ponúka modernú interpretáciu lokálneho rozvoja a naznačuje hlavné teoretické výzvy, ktorým budú ekonómovia z oblasti regionálnej vedy čeliť v blízkej budúcnosti.

Capello teda vytvorila prierez všetkými podstatnými teóriami s akcentom na význam priestoru v regionálnej vede. Jednotlivé teórie neopisuje príliš obšírne – zameriava sa na ich vysvetlenie tak, aby bola jasná podstata. Na ilustráciu uvádza schémy, grafy a matematické vzťahy (v niektorých prípadoch ich odvodenia). Veľmi cennými sú kritické zhodnotenia či poznámky, ktoré umožňujú čitateľovi vytvoriť si ucelený obraz o danej teórii, resp. modeli. Pre hlbšie uvažovanie nad danou problematikou nastoľuje po každej kapitole otázky. Praktické výsledky z použitia modelov uvádza len výnimočne – upozorňuje však napr. na zoznam prác, ktoré niektoré modely aplikovali do praxe. Štruktúra publikácie je jasná a jej rozdelením do štyroch častí upriamuje pozornosť na rozmanité chápanie priestoru ako jedného zo základných objektov skúmania regionálnej vedy. Kniha je publikovaná v anglickom jazyku, pričom nie je písaná zložito, ale pre jej pochopenie prirodzene vyžaduje znalosť odborných termínov.

Publikácia má už dnes veľké uznanie a ocenenie na medzinárodnej scéne. Dvaja významní predstavitelia súčasnej regionálnej vedy - Masahisa Fujita a Peter Nijkamp, ktorí napísali ku knihe predhovor resp. dodatok označujú publikáciu ako "fascinujúcu knihu" (M. Fujita) a "orientačný bod v histórii regionálnej vedy a regionálnej ekonomiky " (P. Nijkamp). Ak bolo zámerom autorky vytvoriť publikáciu, ktorá pomôže súčasným mladým regionálnym ekonómom zorientovať sa v množstve regionálnych teórií a ovplyvniť ich zmýšľanie, tak sa jej táto ambícia podľa môjho názoru podarila naplniť.